samedi 31 décembre 2011

« Si dlo bon pou chouval klè, i pou bon pou milé »!

«  Si dlo klè bon pou chouval, i pou bon pou milé »!


Souvent l’envie d’être soi aussi nous vient d’un autre. Pourquoi ai-je ce vouloir de me réconcilier avec notre langue créole ? J’ai lu d’Alphonse Daudet, défendant la langue française, cette pensée fort juste et édifiante qui dit que Quand un peuple tombe en esclavage, tant qu’il tient sa langue, c’est comme s'il tenait la clef de sa prison *!

Notre sagesse populaire me dit aussi : «  Si dlo bon pou chouval, i pou bon pou milé », si l’eau est bonne pour le cheval, elle l’est aussi sans doute pour le mulet.

Pour moi qui use si gauchement de ma langue maternelle, quel meilleur plaidoyer pour la langue créole ?  Nous peuples créolophones nous sommes tombés en esclavage et l’interdit d’être nous-mêmes nous tient encore à l’encolure. Cette belle langue créole est celle qui nous dit mieux, qui brasse et marie mieux les ondes profondes de nos états d’âme. Alors, je cherche à donner ce que j'ai de mieux.



* Alphonse Daudet, Contes du lundi », « La dernière classe ».

mardi 25 octobre 2011

LAVI-A CHO !

La vi-a cho !


La vi-a chò men rété pozitif
An nou fè byen tou sa nou ka fè,

Sé sa ka rann nou gran
Sa ka fè si la vi bèl

Tchenbé rèd rété véyatif
Lè van souflé apran bésé tèt

Si ou tonbé, lévé
Fòk rété konbatif


Fo nou maché, toujou maché
Rété aktif, toujou pozitif
E si nou tonbé, toujou rilévé
Rété aktif, toujou positif


E pou ki sa nou la ?
Sé bondyé ki sav

Men si nou la
Fòk nou chèché sav

Konprann la rézon
Pou ba la vi nou sans

Lobsewvasyion poté konésans
Plis konésans ka nouwi konfyans

Obsewvé lavi épi pwan lyson
Tousa nou apwan ka vini an richès

Chak moman sé chans, chimen-an sé pasyans,
Fok toujou maché pou rivé la ou pou rivé.

Anjou nou vini, anjou né ké alé
Lavi sé vwéyaj, spiritual expériance

Nésans sé pwomès, lavi lékol soufwans
Men sé apwé lanmo nou ké konprann larézon


Fo nou maché, toujou maché
Rété aktif, toujou pozitif
E si nou tonbé, toujou rilévé
Rété aktif, toujou positif

mardi 27 septembre 2011

Fok lé rivé pou rivé

Wa bo ni van
Wa bo ni lespas
Si zozio pa ouvè zèl-li
Si i pa bat zèl-li
I pé ké janmen volé!
Fok lé rivé pou rivé.




Même s'il a assez de vent et d'espace
si l'oiseau n'ouvre et ne bat ses ailes
il ne pourra pa s'envoler!
il faut de la volonté en tout.

lundi 26 septembre 2011

Ni bèl pawol, ni pawol bèl

Ni bèl pawol


ni pawol bèl





bèl pawol


sé pé sèpan


lové nan boyo


Pou pitjé tjè


sé pé bwa lagli


ka véyé pipiri


jiktan i pri





pawol bèl


Sé pawol dlo klè


pou tjoué difé


lè kruz ka vègké moun


sé on bon konsey


pou tjimbé la rèl


adan tonbélévé lavi.
Mi pawol tjok an fal
pawol sé bal
konba angajé
lavi an dangé
pawol sé bal

Mi pawol tjok an fal
pawol se roch volkan
pangad kont lang
an pawolè ki sa fè fos
èk pawol li

Mi pawol tjok an fal
pawol sé kalot dopyé monté
adan ladja kilti
E kréyol se lékol danmyé
pou angajé konba
an pit lakarayib

dimanche 25 septembre 2011

MAKAK FE MAKAKRI !

Makak fè makakri
pou fè moun ri
mé sé dan ri kò

Obéri ri
Dènégri ri
Jik pari
Tibéri ri

Nèg égri pa ri
poutji ?

Kanna ri an chay, chay, chay ri
Mé sé pa sa kay fè ti grenn di ri
pou plen bouden kannari

Eskè sé pa pousa
Ovid invalid
fidji plen rid
kon boutjet anba brid
ka lonji lanmen
padavwa vant-li
vid?

pengad ri épi bann makak
san sav poutji yo ka ri.

PIPIRIT

Ni défwa
chouké anlè mon
an mitan siklòn
an sèl
pipirit
ka wé
sa tout malfini, kayali
gògò, zotolan, timèl,
sikryé, koulibri,
dwé wè
pou pa pèd chimen
an ba mon
an mitan siklòn.

TRAS

Ni lontan,
lontan, lontan
ni lontan nou ka trasé tras
pou nou penn
fidji nanm'nou
adan liv dèmen

AN TAN KARENM LATE FE SANN

An tan karenm
latè fè sann.

Solèy fonn kon fè
koulé kon lapli lanfè
anlè sékal do latè
Moun, zannimo
pyé bwa é menm roch
fè lapouzyè kon sann difè.

mwadmas karenm fè flanm
van cho kon djab fou
kouri nan lakou lavi.
mi lavi ya sanm
sa ki bout.

An tan karenm
latè fè sann.

DIFE FIFINEN SENPYE

Difé fifinen
sann simen
latè brennen
zyé fèmen
fè ròl pa wè
zorèy fèmen
fè ròl pa tann

Senpyè soud kon sonèdcloch
Senpyè avèg kon kochontè
Sé zé fout, zé yo ka konté
nan tjou poul nan lokou lanméri

Difé fifinen
sann simen
latè brennen
lamontann senpyè pété
zyé wonzmil moun
fèmen poudivré
davrè yo foutépamal

ZEB SIKLON

Siklòn
pasé
simen
simen
simen
ti
grenn
toupatou !
Mi
Zèb
zèb
zèb
zèb siklòn
lévé toupatou.

LAPOUSYE LAVI

lavi sé lapouzyè doubout
lanmò, lapousyè kouché
lavi, lapousyè sanblé
lanmò lapousyè simen
époutan, yonn é lòt
sé toujou lavi

BONZANMI MESI !

Bonzanmi mèsi!

Sé bonzanmi ki fè
zanmi pa manjé lapousyè

Man té zibyé atè
zèl pri nan bwa lagli
pé pa lévé, pé pa volé

Bonzanmi mwen
ou sipoté mwen

mété mwen nan soley
jik tan zèl mwen sèk
é sé la man ripwan lavol

Sé bonzanmi ki fi fè si zanmi
pa manjé lapousyè.

Enben mèsi!

APWANN FOUTE FE

Viènèg
kon vié boutjèt
fèt nan fè
mo nan fè
mi fè fout!

Sa-ou lé fè?

Enben sé fè pou fè
bat fè
kon mètafè
apwan fouté tou
pou soti anba fè

MOUN MO FRET

Moun mo frèt
pé sek
moun pléré
zyé sèk

Nèg tafiatè mantè
pwofité désann
ay brè dé sèk
di yo té senmityè

FANM PEYI

Fanm péyi
sé mawogani nan van
fanm kouraj

Fanm péyi
fanm konba mélé
baton lévé pou démélé konba

Fanm péyi
sé poto kay
fanm twa roch difé

Sé fanm bwa kanpèch
tounen chabon,
tounen sann
pou fè manjé tjwit
nan kannari lavi

Lè sé lè !

Lè sé lè
lé fè bèbèl
sé lè
pwan tan fè pwélè
sé lè
mé sav
apwé lè
pa lè

SOUPZABITAN

Vini sizé
i ja sizè
vini sizé zanmi
pou nou manjé
an bon soupzabitan

Zabitan péyi, vini !
Sé nou menm, non menm
pa kayé kon zabitan
anba kayè larivyè

i sizè vini bodzè
pa fè mannyè
vini zizé zanmi
pou nou manjé
an bon soupzabitan.

LE NONM TJEKONTAN

Kijan i fè
lè nonm tjèkontan
i pé pé pa baykouri
i pé pa pa baykouri di
on lot nonm
kijan i fè tjèkontan ?

Enben
Sé paskè kontan ansanm
pli bèl ki kontan sèl.

NONM SE ZOZIO

Ti zozio anlè branch
sé volé anho kon sewvolan

zozio fèt pou volé anlè
vlopé koy nan lèzè

zozio pa vètè
ka trennen atè

non, zozio pa sèpan
ka manjé lapousiè

kanta pou nonm
i kon zozio

i pa fèt pou trennen koy atè
lespwi-y nan lapousiè

i fèt pou planni anlè
tjwiyi bèlté zétwal

samedi 24 septembre 2011

FIFINAJ PAWOL


FIFINAJ PAWOL




Akondi sé fil,
pawol fifinen
anlè fifin tè

Simen
nan
mitan
lakarayib.
pawol kon dlo pou kavi
Rouzé nanm moun isit
rouzé nanm
jiktan nanm fè grenn
jiktan nanm fè fèy
jiktan nanm fè lyann
jiktan nanm
fè grenn
fè fèy
fè lyann
fè zyanm
ki
fè grenn
fè fèy
fè flyann
an mitan
jadin lespwa
moun
Lakarayib.

mercredi 4 mai 2011

Mwen fanm man sé kann !

Mwen fanm man sé kann !

Mwen fanm man sé kann,
Man dous, man radi osi!
Wou nonm brital, kouté mwen ti bren:
Balan-ou sé van, pawol-ou sé sann.

Mwen fanm man sé kann!
Man pé ba-w dousin’
Mé man pé dékatjé-ou tou
Man pé jis soukoué jipondantel mwen
Ek bwilé lapo-ou épi piman pis kan.
Ou ka chèché mwen ?
Ou ké touvé mwen !

Mwen fanm man sé kann
Ou pé fè siklon si ou lé
Ou pé malmennen mwen si ou lé
Ou pé jété mwen, maché anlè mwen si ou lé

Mwen fanm man sé kann,
Man ké kouché atè, kité ou kwè sé wou ki mèt
Wa chanté kokoriko'ou , rélé kon kok gwo siwo!

Mwen fanm man sé kann,
Apwé lapli sé lanbéli
Lè ou kay sispann fè van,
Man ké doubout ko mwen
Man ké soukoué jipondantel mwen,
Kon poul ka soukoué sann.

Asiré, mwen fanm man sé kann ,
Man ké drésé tèt mwen, fout
Kon matado bwa kanpèch
Pou man gadé-ou an dé koko zyè-ou
Ek man ké ba-ou sa-ou pé tchimbé.

Mwen fanm man sé kann, ou tann ?
Balan-ou sé van, pawol ou sé sann
Pa janmen oblyé sonjé
Ki sé fanm ka fè nonm
Sé pa nonm ki ka fè fanm !

mardi 3 mai 2011

Yonn bo lòt !

Nou toujou vansé ansanm
Yonn bo lòt
Yonn dèyè lòt
Yonn douvan lòt

Nou toujou vansé
Zépòl bwaré
Pou koubaré van mové
Lyanné pou profité van douvan

Si mwen mantjé so
Ou ja poté mannèv paré so
Si’w wélé kon lanbi difé pwi
Manja douvan lapot pou poté dlo


Man sav dépyé nou ni zonn pou maché
Apa labou, ni léchofi ni zotèy pété
Ka pé fè nou tchilé magré konba mélé

Nou ja vansé ansanm
Nan moulin farin djoubakay nou
Yonn bo lot, tèt kolé, lèspwi lyanné

Alos, lespwa mwen si kè
Jou fèt anjou pou né pé
Asiz anssanm nan jadin contantman nou
Pou bwè an dlo koko bien fré

APWE MARACAYIBO!

Ladjoukann pasé démantibilé-nou
Kantité siklòn ja pasé
Sa pa fini épi ras nou
Lariyè ja chayé kay, chayé moun nou
sa pa fini épi ras nou
Karèm za bat nou an manman,
sa pa fini épi ras nou
Difé za pri, nan kann, brilé kay,
sa pa fini épi ras nou
Lépidémi za sévi yonn déyé lot,
sa pa fini épi ras nou

Aviyon-an tonbé,
volé la vi telman moun nou si anmen,
Nou dan la penn, nou ka pléré,
nou pépa konprann sa piés
Men sé pa sa ki ké fini épi ras nou

Nou ké prédyé,
nou ké doubout,
nou ké pwan kouraj
Ek ké doubout o ka
pou nou sa kontynyé viv.

Ou ka kritiké

Ou ka kritiké

Ou toujou ka kritiké
Sé-ou ki mèt polémik
Men pa kritiké
si-ou pa sa pran kritik
démo kat pawol
ou ja paré tonbé léta
ou ja ka bougounen
akondi mayengwen
nan toufé yenyen
ou ka vréyé pié
kon krapolad nan soley
Enben wi monchè
ou ja wè bouch mwen two laj
men eskè ou wè moso kaka-a
ki nan tounen'ou lan?
Man pa di'ou sa pou'ou faché, non!
Man di'ou sa zyé mwen wè tou.

PA JIJE AN MOUN DAPWE SA I FE JODI !

Ou pé pa konnèt an nonm pa tjè
Paskè an nonm ni fidji lajounen-i
Men mannyè i ni fidji lannuit-li tou !

Men eské sé pa bondyé ki fè jou
Ki fè lannuit é ki fè nonm tou ?
Davwa tousa bondyé fè bon
Man lé kwè ki nonm bon
Ki nonm ki mové jodi
Pé divini mèyè dèmen

Sonjé byen ki sé lespwa ki ka fè lavi
Sonjé byen ki sé konfians ki ka fè
Ki dèmen vo lapenn.

Ventan pyé koko pa ba-y hak, hak, hak !
Eksétéra fwa ou pwan koutla pou koupé-y
Men pasians épi bontjè tjenbé lanmen-ou !

Ek on bèl jou mi koko bay
Li bay an ti koko flègèdè
Epi an dot jou i bay twa ti koko
Gwosè ponyèt on ti manmay!

Jodi jou i ka bay tèlman
Ki sé adan-y moun ki soti toupatou
Ka vini bwè dlo pou soulajé laswèf karèm !

Kwé mwen fwè mwen, sè mwen
Zot tout ki Yich bondyé
Pa jijé an moun dapwé sa i fè jodi
Paskè sé bondyé sèl ki sav
Sa dèsten chak nonm
ka séré nan lèstonmak-li !

sonjé koko pa bay, koko pa bay, koko pa bay !
Epi an jou, koko bay, koko bay, koko bay !
Ek jik jodi i ka bay anko toujou !

La parole se répand en pluie fine

La parole se répand en pluie fine

(Textes créoles traduits en français : FIFINAJ PAWOL ).


Comme fil de soi
La parole se répand en pluie fine »
Sur les poudres de terre
Disséminées en mer des caraïbes.

La parole onction de vie
Arrose l’âme des gens d’ici
Jusqu’à ce que l’âme accouche de la graine
Jusqu’à ce que l’âme devienne feuilles tendres
Jusqu’à ce que l’âme se fasse liane
Jusqu’à ce que l’âme
Passe d’elle-même à la graine
De la graine à la feuille tendre
De la feuille tendre à la liane
Tout comme l’igname
Qui fait la graine,
Fait la feuille tendre
Fait la liane
Au mitan des jardin d’espérance
Des gens de la Caraïbes.

ES NONM PEYI MWEN SE AYEN

Es nonm péyi nou sé ayen
Toufé yenyen ka tounen
Anlè kaka fwiyapen ?

Es an vréman
nonm péyi sé ayen ?

Sé lanmen ki fè si ziyanm bèl
Sé lanmen ki fè si kann doubout
Sé lanmen ki fè si senn simen
Sé lanmen osi ki f è si
Zagwé soti nan zokann latè
soti nan fondjè lanmè

Sé lanmen nonm ki simen grenn,
Ki simen fos pou lavi bay douvan

An vréman nonm péyi nou
An vréman byen plis ki ayen !

SE DAPWE MANNYE ON FE JODI !

SE DAPWE MANNYE ON FE JODI


Jodi sé on jou,
Dèmen sé on dot !
Dèmen nonm ké lévé
Dapwé balan van

Si van vanté,
si pyé bwa kanté asou koté
Kisiswa kont van
ouben silon van
Fok nonm vancé
mété green lavi
Nan tè bèl konba tonbé lévé
Pou on dot démen lévé.
Pas, sé dapwé mannyé
Ou fè jodi
Ou wa oué dèmen kléré.

Menm si sé ti tizin !

Menm si ou pa ni an chay
Menm si sé ti tizin
Wa ba-i, ba-i sa ou ni
Wa ba-i, ba-i sa ou pé
ba-i sa ou pé, pou nonm-lan pé tchenbé
ba-i sa ou ni, pou nonm-lan pa mò.

Mèl fèt pou syèl.

Syèl fèt pou mèl
Syèl rélé mèl
Mèl pwan balan
Pwan van
Pwan lavol
Mèl nan sièl
Mèl fèt pou syèl!

An kalbas dé kwi !

An kalbas dé kwi

An kalbas
Fann an dé
Dé kwi
Yonn pou lwil
Yonn pou farin

An koko
Fan an dé
Pran nannan’y
Grajé’y
Mi lwil

An rasin manyok
Pran nannan’y
Grajé’y
Mi farin

An kalbas
Fann an dé
Kwi farin
Kwi lwil
Sé gadmanjé

LANG SE NANM !

LANG SE NANM !


Nonm’lan di mwen :

“I ni an tan man té vié nèg
Mé jodijou man wè limyè !
Kréyol sé pa pou mwen
Pa pou nèg douvan kon mwen!”
Mi sé sa nonm lan di.

Mé ki kalté nonm sa yé ?

Nèg san lang
Sé nèg san nanm
Nèg sann pèdi nan van!
Zanfan ki ka trasé chimen
Pa blyé:
Pèdi lang, sé pèdi nanm
E sé pèdi nonm,
Paskè lang sé nanm.

Yves Untel.

BWABWA !




1999 Kalbas Lò 3



Moman Poézi Kréyol







Bwabwa



Tout kannaval


ni mas



tout kannanval



ni bwabwa



si bwabwa


ka dansé





sé mas


ki ka fè 'y dansé.



Lavi sé


an kannaval



Ki moun ki mas


Ki moun ki bwabwa ?



E Wou


ki sa ou yé



andan kannaval lavi ?


Moun anba mas



oben


moun



an bwabwa ?





Liens à suivre :


bwabwa : 3ème prix édition 1999




Lien Kalbas Lò Concours de Poésie en Langue Créole :
http://kawann.k1.online.fr/kl.htm